VILLA BELENE - zachovaný názov poddanskej obce Gbeľany, ktorá bola súčasťou Strečnianskeho panstva, pochádza z roku 1434, ale obec sa spomína už v roku 1362 ako Koblen. V priebehu histórie sa nemenil len názov obce, ale jej majitelia. Po tom, keď uhorský panovník Žigmund Luxemburský daroval obec v roku 1421 rodu Dersffy, mali Gbeľany rôznych vlastníkov. Z roku 1756, keď sa riešil spor o vlastníctvo polovice kúrie v Gbeľanoch, je aj prvý písomný doklad o existencii barokového kaštieľa. V roku 1771 bol vykonaný prvý známy súpis ohodnotenia mobiliára gbelianskeho kaštieľa. Je v ňom aj zmienka o kaplnke, ktorá sa podľa miestnych pamätníkov nachádzala blízko vstupnej brány na prízemí kaštieľa. Nazývala sa „červená“ podľa kobercov z Hološeru. Na ekumenické účely ju však začali využívať až v roku 1818, kedy bola vysvätená. Szerényiovci mali v rukách Gbelianske panstvo až do roku 1812. Noví majitelia, rodina Nyári zo Sučian, ihneď začali s obnovou kaštieľa a zrejme aj parku. V roku 1863 Nyáriovcov vystriedal Ján a Ferdinand Zichy a v roku 1883 gróf Juraj Majláth zo Zavaru, ktorý si vzal za manželku grófku Sarlotu Zichy. Ich syn Ferdinand Majláth sa v roku 1926 oženil s grófkou Hubertou Széchenyiovou a hneď sa pustil do renovácie budov a snažil sa dať do poriadku i celé panstvo. Po operácii slepého čreva vo Viedni sa 22. 02.1929 chystal domov. Vo veku 38 rokov však náhle zomrel na infarkt. Posledný zemepán Gbelianskeho panstva dr. Ferdinand Majláth má mohylu v idylickom prostredí lesíka Dielec. Zostali po ňom dve dcéry: Ferdinanda a Šarlota. Mladá, asi 22-ročná vdova, sa neskoršie vydala za grófa Révaya zo Štiavničky. Rodina sa začiatkom druhej svetovej vojny odsťahovala do Bratislavy a po oslobodení do Maďarska a odtiaľ do Švédska. Majláthovci boli pánmi Gbelianskeho panstva až do roku 1945, keď ich majetky prešli do vlastníctva štátu.

Park

Sídlom gbelianskych pánov bol barokový kaštieľ, ktorý stojí uprostred parku. Ten bol s najväčšou pravdepodobnosťou založený v polovici 19. storočia počas vlastníctva panstva rodom Nyári. Už na mapovom podklade z rokov 1823 – 1825 je vidieť, že pri kaštieli sa nachádza parková úprava. V hospodárskej časti boli ovocná a úžitková záhrada a klasicistické hospodárske budovy. Na prvej známej katastrálnej mape obce Gbeľany z roku 1864 je vidieť pravidelne členenú plochu parku so štyrmi väčšími plochami kríkov, respektíve kvetín. Plocha je členená na štvorce, zrejme pomocou chodníkov a okolo parku boli vysadené aleje z topoľov. Na tejto mape je kaštieľ spojený s hospodárskou budovou a vytvára uzatvorené nádvorie. Pri kaštieli sa nachádzal aj včelín, ktorý si panstvo vysoko cenilo. Podľa výkazu dopestovaného ovocia a zeleniny z panských záhrad z roku 1807 je vidieť, že správcovia a poddaní sa záhradníckym prácam venovali a pestovanie ovocia a zeleniny malo veľký význam v sebestačnosti panstva. Na mape z roku 1905 je poznať zložitejšiu parkovú úpravu a odčlenenie budovy kaštieľa od hospodárskej časti. Vidieť, že parkovej úprave sa venovala väčšia pozornosť iba na ľavej strane od hlavnej fasády. Pravdepodobne z finančných dôvodov. Na pravej strane bol zrejme prírodno-krajinársky park v kombinácii s ovocným sadom. Najväčšie stromy, ktoré sú v súčasnom parku, boli zrejme vysadené pred rokom 1905 a sú pozostatkom najnákladnejšej úpravy priestoru. Koncom 19. storočia boli moderné anglické parky, v ktorých sa vysádzali cudzokrajné dreviny. Gbelianska úprava je dosť pravidelná so stredovou osou, ktorá zrkadlovo rozdeľuje park. Pravdepodobne tu nechýbali ani živé ploty, ktoré na niektorých miestach lemovali sieť chodníkov. Park sa zrejme prestal udržiavať v roku 1945, kedy kaštieľ opustili poslední majitelia Majláthovci. Terasové členenie ľave[Fj strany bolo vytvorené pravdepodobne v medzivojnovom období. V roku 2000 bola v parku vykonaná inventarizácia drevín, ktorá môže byť zaujímavým porovnávacím materiálom súčasného stavu zelene.